Ľudské problémy

,, Spoločnosť je forma spolužitia, v ktorej sa zdá, že každý je pre všetkých, že každý si každého cení ako sebe rovného, v skutočnosti ale každý myslí sám na seba a snaží sa v protiklade ku všetkým ostatným presadiť svoj význam a svoje výhody.“ Ak sa pýtate, prečo sa ľudia združujú do skupín, kladiete tým vlastne základnú otázku týkajúcu sa spôsobu ľudskej existencie. Človek je tvor spoločenský, môže žiť iba v spoločnosti a v spolupráci s inými ľuďmi. Preto utvára rôzne druhy sociálnych skupín. Sociálna skupina je určitý počet osôb spojených vzájomným pôsobením, ktoré sa uskutočňuje podľa istých vzorov a pravidiel, pričom tieto osoby pociťujú svoju prináležitosť ku skupine a aj ostatní ich pokladajú za jej členov. Sociálne skupiny tvoria najvýznamnejšie spojivo medzi jednotlivcom a spoločnosťou. To, aký človek je, rozhodujúcou mierou ovplyvňujú práve skupiny, v ktorých žije – vyrastá, študuje, pracuje, zabáva sa atď. Aj podoba spoločnosti v mnohom závisí od toho, aké skupiny ju tvoria. Kto je teda Naresh Chaubey a kam patrí?

Človek ho na prvýkrát odhadne ako malého zavalitého Inda, ktorý investoval svoj čas a peniaze do vybudovania indickej reštaurácie Bombay Palace (Scheveningen, Holandsko) … V každej kultúre existuje nejaký jazyk, náboženstvo, systém hodnôt, hudba, stravovacie návyky. Nezápadné kultúry s globalizáciou prenikajú na Západ z niekoľkých dôvodov: ich nositelia chcú zlepšiť svoje životné podmienky, začať nový život, a uvedomujúc si atraktivitu svojej kultúry, snažia sa z nej čerpať (zriaďovanie etnických reštaurácií, predajne s etnickým tovarom a pod.) Naresh Chaubey zo Západnej Indie si túto skutočnosť pravdepodobne tiež uvedomil. Za účelom zarobiť peniaze a zlepšiť svoj život, opustil so svojou manželkou Indiu a odcestoval do krajiny známej svojou zhovievavosťou v otázkach viery, rasy a národnosti – Holandska. Po príchode do tejto časti Európy mal dve možnosti: buď pracovať načierno a stať sa spodinou spoločnosti, alebo využiť svoj pôvod a zarobiť na svojej kultúre. Naresh skúsil oboje. Pracoval v rýchločistiarni odevov, neskôr bol kuchárom v indickej reštaurácii. Keď táto skrachovala (?), odkúpil ju od majiteľa a s novým dizajnom a personálom začal podnikať. Vytvoril exotickú Bombay Palace. Ľudia majú tendenciu poznávať, vysvetľovať a hodnotiť jednotlivé kultúry z hľadiska tej kultúry, ku ktorej patria, ktorej sú členmi a ktorej hodnoty, normy, vierovyznanie a ostatné prvky pokladajú za jedine správne, dobré, prípadne za najlepšie, najvyspelejšie. Ale i napriek tomuto faktu je v Bombay Palace neustále rušno. Holanďania a turisti z anglicky hovoriacich krajín tu obdivujú čaro Orientu, Indovia a hinduisti z ostatných kútov sveta si pochutnávajú na domácej pôde. Sociológia vychádza z banálnej skúsenosti, ktorá hovorí, že väčšina ľudí robí to, čo sa od nich očakáva a na oplátku očakávajú, že ostatní sa k nim zachovajú rovnako. Človek je zvyčajne členom niekoľkých skupín zároveň a v každej musí dodržiavať určité normy správania. Takýto vzor správania určený spoločenskými alebo skupinovými očakávaniami sa nazýva sociálna rola. V spoločnosti i sociálnych skupinách sa ľudia stýkajú ako nositelia sociálnych pozícií, z ktorých pre nich vyplývajú rozličné práva a povinnosti, teda vzory a normy týkajúce sa ich správania. V spoločnosti i v sociálnych skupinách existujú všeobecné očakávania, že sa ľudia budú správať zaužívaným, štandartným spôsobom. Jednotlivci teda preberajú a osvojujú si sociálne roly, čím sa učia žiť v spoločnosti a začleňujú sa do nej. Tak spoznávajú spoločnosť, svoje miesto v nej a stávajú sa sociálnymi bytosťami. Pri tom si formujú vlastnú osobnosť, individualitu, často si svoje sociálne roly spoluvytvárajú, prispôsobujú, čiže podieľajú sa na tvorbe očakávaní spájaných so sociálnymi statusmi (sociálny status – sociálna pozícia v skupine, v spoločnosti). Naresh do určitej miery nespĺňa očakávania okolia. Zo svojho statusu majiteľa prosperujúcej reštaurácie sa ani nezatvára do luxusnej kancelárie, ani nechodí na nákladné dovolenky do zahraničia. Má svoju vlastnú predstavu o povinnostiach majiteľa. Do Bombay Palace prichádza vždy ako prvý a osobne zamyká vchod po odchode posledných zákazníkov. Ak je treba, pomáha v kuchyni, obsluhuje hostí, má na starosti všetky výdaje a platby, zásobovanie, nákupy. Jeho jediní dvaja stáli zamestnanci sú kuchári Vipan z Indie a Suraz z Nepálu. Príležitostne mu vypomáha jeho manželka, alebo si najme servírku. Pracuje sedem dní v týždni a jedenkrát za rok odchádza na tri týždne navštíviť rodinu v Indii. I keď je to len z prospechárskych pohnútok, správa sa Naresh priateľsky ku všetkým svojim zákazníkom. Či už vstúpi jeho známy, alebo človek, ktorého nikdy predtým nevidel, vždy ho príde osobne privítať a usadiť. Získava si ich aj veľkorysým gestom aperitívu na účet podniku. Čo človeka iste prekvapí je fakt, že Naresh chodí od stola k stolu, prisunie si stoličku a zhovára sa s hosťami. Na posedenie porozpráva celý svoj životný príbeh. Ale ľudia ho za to nemôžu odcudzovať, pretože rokmi si už vytvoril svoj vlastný systém ,,spracovania zákazníkov“ a vie si brilantným spôsobom získať ich priazeň. Vraví sa, že všetci ľudia sú si rovní. Avšak Naresh si je s cudzincami rovnejší, než z Indmi. Z cudzincov cíti zisk a za tým jeho srdce prahne. Chudobní Indovia však prídu vo veľkej skupine (využívajúc zľavu počtom osôb), pijú zdravo – čistú vodu, jedia rukami, sú hluční a zanechávajú po sebe špinavé obrusy a žiadne prepitné. Takéto správanie sa Nareshovi nepáči, ale toleruje ho. Najlepšie sa cíti medzi cudzincami, kde môže postupovať podľa svojho plánu a osvedčených metód, pričom nešetrí úsmevmi a vizitkami. Pravdepodobne nemá žiadne vyššie vzdelanie, ale statočne sa zapája do hocijakého rozhovoru. Získané poznatky si uchová a prípadne ich využije pri ďalšej diskusii. Neustále sa drží predsavzatia vravieť ľuďom to, čo chcú počuť. Zjavne existuje typ ľudí, ktorí majú sklon vidieť, posudzovať a ak možno, tak aj utvárať všetky vzťahy z hľadiska výkonu funkcií; takíto ľudia sú takmer vždy ,,v službe“, i v rodine alebo v spoločnosti. Takýto jav sa označuje ako splývanie s rolou. Vtedy sa vlastné súkromné ,,Ja“ stotožní s odzrkadleným očakávaním. Nareshovi jeho reštaurácia natoľko zasiahla do života, že ju už nikdy neopúšťa – dal si nainštalovať telefónnu linku z reštaurácie na svoj mobilný telefón, takže i v priebehu dňa, či noci prijíma objednávky a rezervácie. Manželke dáva peniaze na nákupy tým istým spôsobom, akým vyberá peniaze z pokladne reštaurácie; pri rozhovore s ním má človek dojem, že si ho Naresh premeriava ako svojho zákazníka a pri tomto neustále prikyvuje hlavou na znak súhlasu. Dôvernosti vyhľadáva, ale sám sa s ničím nezdôveruje. Na svete pravdepodobne neexistuje osoba, ktorá by mu v hĺbke jeho srdca nebola ľahostajná. Spolieha sa výlučne sám na seba. Jeho šťastie závisí čiastočne na ľuďoch, ale najmä na ňom samom. Je od prírody láskavý, ale má len láskavosť inštinktu, ktorá ešte neznamená záujem o príjemcu; prišiel by na pomoc každému, kto by bol v tiesni, ale pokiaľ by nebolo možné dotyčnému pomôcť, ďalej by si s ním už hlavu nelámal. Od nikoho nič nechce a nikdy nestál nikomu v ceste. Žiada len primeranú odmenu za svoju námahu. Je ťažké zistiť, nakoľko je ovplyvnený náboženstvom. Ústredným pojmom hinduizmu je reinkarnácia, viera v znovuzrodenie po smrti v inej podobe. Od tej sa odvodzujú všetky ostatné hľadiská v živote hinduistov. Príkladom praktickej hinduistickej filozofie je kastovný systém. Kasta určuje ekonomické a spoločenské postavenie každého človeka od narodenia. Ústredným motívom kastovného systému je pojem znečistenia, ktoré dáva ideologický základ duchovného a fyzického života.